Chapter Text
Zvuk na notebooku som mal pre istotu stíšený na minimum, pri ktorom som aspoň trocha počul a už asi desiaty krát som pozeral ten videoklip. Ten videoklip, ktorý bol zodpovedný za to, že som za stolom sedel celý stuhnutý a napätý...
Pripadal som si ako teenager, ktorý pozerá porno a bojí sa či ho pri tom nechytia rodičia. Nad takým prirovnaním som sa pousmial a uvedomil som si, že už dávno nie som teenager a to čo som pozeral porno ani nebolo. Ale vzhľadom na to, že som bol zadaný by som to pozerať nemal. Teda presnejšie, nemal by som nad tým tak slintať. A tiež by som sa vôbec nemal tak zasnene dívať na môjho basgitaristu Tommyho a predstavovať si, že s ním stváram to čo on v klipe s Rajou...
"Tá má šťastie," vykĺzlo mi zrazu z úst pri pohľade na Raju, ktorá si práve privlastňovala Tommyho pery. Do čerta! Tak by som naozaj nemal premýšľať - preletelo mi hlavou a sústredil sa radšej na inú vec, ktorá ma zaujímala.
A tou bola otázka ako Raja k tomu všetkému Tommyho prinútila? Tommy dostal zrejme za to aj zaplatené ale on nebol typ človeka, ktorý sa kvôli peniazom hrnie do všetkého. Vec, ktorá ho to prinútila spraviť možno bolo len prosté priateľstvo. Ale žeby "len" kvôli priateľstvu predstieral, že sa mu to všetko tak páči? Pretože...mal som pocit, že si to naozaj užíval...nevidel som na ňom ani známku zaváhania či nechute a...ja som myslel, že som bol jediná výnimka čo sa týka tohoto!
A prečo si vlastne Sutan vybral práve Tommyho?! Ale vlastne, na tú otázku som poznal odpoveď. Nebolo predsa nikdy tajomstvom, že Sutan má pre Tommyho slabosť...veď koľkokrát povedal, že by si to so mnou pri Fever veľmi rád vymenil. Vždy sme sa všetci na tom spoločne zasmiali ale teraz mi teda veľmi do smiechu nebolo, pretože som si uvedomil, že sa Sutanovi podarilo dostať na moje miesto a že to teda urobil s veľkým štýlom...dali do toho klipu vážne veľa...nepriznal by som si to ani za svet ale začínal som žiarliť...
Video skončilo a ja som bol nútený prerušiť moje myšlienkové pochody aby som pohol myškou na správne miesto a stlačil Replay. Začiatočné tóny piesne sa rozliehali potichu po izbe ale do toho sa prikradol zvuk, ktorý som nečakal.
"Adam," započul som a reagoval ako vydesené dieťa. Ihneď som zaklapol notebook a rýchlo sa otočil. Nanešťastie, mojej pravej ruke sa podarilo zavadiť o pohár plný vody, ktorý letel niekam do neznáma. Započul som rozbíjanie skla a v duchu som si zanadával no aj tak som venoval svoju pozornosť len Brooke.
Áno, Brooke. Sauli bol totižto vo Fínsku a tak som ju pozval ku mne. A síce sme obaja museli ráno vstávať, absolvovali sme spolu jeden parádny nočný filmový maratón, ktorý sme zakončili dojedaním pukancov a následným odpadnutím do postele.
"Si v poriadku?" spýtala sa neisto po tom ako zbadala moju vydesenú a prudkú reakciu.
"Áno, v pohode. Len si ma trochu vyľakala." presviedčal som ju.
"Áno trochu," povedala a ja som zreteľne videl, že sa jej dvíhajú kútiky úst, "ja už pomaly pôjdem a aj ty by si mal čoskoro vyraziť do štúdia."
"Jasné," odpovedal som jej, "stihnem to, neboj."
"Tak ahoj," vstal som aby som ju objal a o chvíľu som bol v dome sám.
Ešte narýchlo som napísal tweet ohľadom klipu (aby sa nepovedalo xD), upratal rozbitý pohár a tiež opustil dom s úmyslom dostaviť sa do štúdia...
***
Pretrel som si unavené oči a prepol na ďalší kanál v snahe nájsť v tej debne konečne niečo zaujímavé. A síce nebolo až tak veľa hodín - moje hodinky ukazovali sotva deväť večer ale celodenná práca v štúdiu zobrala všetku moju energiu.
Po bez úspešnom hľadaní nejakého normálneho programu som televízor vypol. Unavene som sedel na gauči a díval sa na tú čiernu obrazovku pred sebou.
Snažil som sa sám seba donútiť k postaveniu a následnému presunutiu do mojej postele. Vedel som, že ak by som zaspal na gauči ráno by som bol určite celý dolámaný, pretože môj gauč mohol vyzerať akokoľvek dobre, na spanie nebol určený teda vôbec...
Ale do čerta! Čím viac som sa nútil vstať tým menej sa mi chcelo. Po pár minútovom vnútornom boji som to nakoniec vzdal a rezignovane sa vyvalil na gauč. Ráno to budem ľutovať - preletelo mi ešte hlavou a viac som o sebe nevedel...
"Už by si mal vstávať," počul som ako niekto hovorí a cítil ako ten niekto so mnou jemne zatriasol.
"Koľko je hodín?" spýtal som sa zmätene a snažil sa prísť na to, kde to vlastne som. Toto nebola moja izba.
"Bude desať," počul som odpoveď a za známym hlasom som sa prudko otočil.
"Tommy?" Čo robíš u mňa?" hľadel som na neho ako vyoraná myš a áno, už som si uvedomil, že sa nachádzam v mojej obývačke, kde som si rozhodol včera večer ľahnúť.
"Máme dnes predsa skúšku," odpovedal pokojne a sadol si vedľa mňa.
"Ehm," vydal som zo seba neurčitý zvuk a snažil sa spomenúť si o ktorej skúške do Tommy dočerta hovoril. Bol som taký prepracovaný, že mi to vyletelo z hlavy?!
Moje ďalšie pokusy o spomenutie si prerušil Tommy, ktorý bol zrazu pri mne až príliš blízko.
"O akej skúške si to hovoril?" rozhodol som sa prerušiť to naše mlčanie a snažil sa ignorovať pocit, ktorý vo mne vyvolala Tommyho blízkosť.
"Ale Adam," zasmial sa, "zabudol si, že..."
Ani som si neuvedomil ako a zrazu som prestal Tommyho počúvať...sledoval som jeho pery a zasnene na neho pozeral...predstavil som si aké by to asi bolo keby som ho pobozkal...vadilo by mu to? V tom sa jeho pery prestali pohybovať a ja som mu rýchlo pozrel do očí.
"Tak, čo na to povieš?" zvodne sa na mňa usmial. Počkať! Zvodne?!
"Ja..." nevedel som ako mu mám jemne naznačiť, že som ho vôbec nepočúval.
"Predsa sme len trocha vyšli z cviku," naďalej sa usmieval, "ako dlho sme sa vlastne už nebozkávali?"
Čo? To myslí vážne?! Chce sa bozkávať?! Vynáralo sa mi v hlave čoraz viac otázok ale ešte som si dokázal spomenúť na dôvod prečo by som mal od seba odtrhnúť Tommyho, ktorý sa ku mne túlil.
Ten dôvod bol samozrejme Sauli - nechcel som ho podviesť ale...Tommy...
On mi dával až príliš najavo, že by bol rád keby som sa zapojil...a do čerta! Ja som sa zapojiť chcel!
"Sauli sa nič nedozvie," šepkal mi Tommy do ucha akoby mi čítal myšlienky, "nič mu nepoviem."
(Radostne) Bolestne som si uvedomil, že sa z toho už zrejme nedostanem. Za pár sekúnd si Tommy privlastnil moje pery a ja som mu dravo odpovedal. Nechcel som Sauliho podviesť ale...akosi automaticky som mu bozk opätoval. Keď som sa od neho nakoniec odtiahol aby sa nám obom dostalo trocha vzduchu tak..
"Čo?!" vydal som zo seba polohlasný výkrik a pozeral vydesene do tváre nie Tommymu ale Saulimu.
"Odídem si na pár týždňov do Fínska a ty hneď využiješ šancu byť s ním!" kričal na mňa a stihol sa medzitým aj postaviť z gauča.
"T-to nie...nebolo to tak...to Tommy," habkal som.
"Tommy?! Na neho sa nevyhováraj! Viem veľmi dobre, že si to chcel aj ty! Aj keď spolu chodíme a navonok vyzerá všetko skvelo ja som vždy vedel, že máš v hlave stále iba jeho! Na čo som si ja s tebou vôbec začínal?!" konečne prestal kričať a po byte sa rozľahlo ticho ako pred búrkou.
"Áno Adam! Prečo si so mnou chcel chodiť?!" ozval sa Sauliho hlas niekde spoza mňa čo mi ale nedávalo moc zmysel keďže Sauli stál stále predo mnou. Tak som sa otočil a...bol tam ďalší!
"Prečo Adam?!" zjavil sa tretí Sauli, ktorý sa postavil vedľa gauča.
"Prečo?! Prečo Adam?! No tak, povedz!" ozývalo sa zo všetkých strán a ja som nevedel, na ktorého vykrikujúceho Sauliho sa mám pozrieť skôr. Bolo to desivé...všetci stále kričali a...
"Dosť!" vykríkol som zúfalo a otvoril oči.
"Do čerta!" uľavil som si, keď som zistil, že to bol len sen a ja ležím celý spotený na mojom gauči.
Trpko som si uvedomil, že som s Tommym v tom sne mohli pokračovať všelijako...len keby sa ten príjemný sen s Tommym nezmenil na nočnú moru plnú Sauliho.
Veľmi dobre som vedel, že zrejme nebolo dobré ak hral Sauli hlavnú úlohu v mojej nočnej more ale...
"Tommy Joe. Čo si mi to len urobil?" povzdychol som si a pozrel na hodiny. Pol tretej. Fajn, ešte môžem ísť spať. Ale na gauči už teda neostanem. Pekne krásne som sa radšej dotrepal do mojej postele a dúfal, že sa podobná nočná mora nebude opakovať.